Pospolitá rodina

Ako malá som bola dosť skromné ​​dievčatko, aspoň sa ma k tomu snažili viesť moji rodičia. Vždy hovorili, že najdôležitejšia je vzájomná láska a úcta v rodine. Okrem toho sme boli zvyknutí robiť vždy všetko spoločne, spolu sme pracovali, jedli, hrali sa. Naši sa mne i sestre naozaj moc venovali. Mali sme aj malé hospodárstvo, takže zábavy a aj povinností bolo naozaj dosť. Najradšej som bola vonku so zvieratkami.  So sestrou sme vozili v kočíku pre bábiky naše mačiatka.

Náš malý raj

Moji rodičia boli chudobní, takže sme mali doma len skromné ​​vybavenie. Ale nepríde mi, že by nám niečo chýbalo. Upravili nám malú izbičku hneď vedľa ich spálne, aby sme sa nebáli a mali ich stále nablízku. Mali sme tam parádnu dvojposchodovú posteľ. Na horné poschodie viedol rebrík a to som si hneď rezervovala ja. Ako by to bola posteľ s nebesami. Hneď vedľa stála priestranná detska skrina , kam sa nám zmestilo všetko oblečenie a naspodku spali plyšové hračky. K tomu sme si nalepili na stenu za písací stolík krásnu vzorovanú tapetu, ktorá sa dala aj umývať, keď sme si ju vymaľovali.

Pospolitá rodina
Ohodnoťte příspěvek